Trošku si kopnem do taxislužieb

Včera som bol ako býva peknou tradíciou na polnočnej omši. Po nej sme boli s priateľmi na jedno varené vínko a chceli sme sa cestou domov odviezť taxíkom. Ideme po ulici a smerom k nám idú tri taxíky. Na naše mávanie zastavil ten posledný, usadili sme a doň (celkom 3 osoby), zadali sme adresu a taxík sa pohol… Potom sa nás taxikár opýtal či sme „ich“ volali“. Nechápavo sme sa na seba pozreli, a povedali, že nie. V tom taxikár zastavil a povedal, že je mu to veľmi ľúto, ale musíme vystúpiť, pretože „on tam má zákazníkov“…

Dosť ma to vytočilo. Keby sa nás to opýtal, ešte z okienka keď sme sa ho pýtali, či nás zoberie, tak to beriem. Ale to, že sa tam usadíme, on sa rozbehne a potom nás „vykopne“, to mi prišla ako silná káva. Povedal som mu, čo si o tom myslím, treskol som dverami a cestu domov sme radšej odšľapali. Bola sranda, takže aj tak dobre ;)

Som sa včera definitívne presvedčil o tom, že s iným taxíkom ako s mojim známim za starých čias už nikdy nejdem. Mal som ešte jednu horšiu príhodu, kedy som kôli taxikárke skončil na polícii a miesto 5 minútovej cesty domov niekedy ku konci noci som bol na policajnej stanici zavretý do rána do 10-tej. Ale to je už iný príbeh a o ňom možno niekedy nabudúce…