Úvod Šport Prvé lyže v marci

Prvé lyže v marci

0
267
Som dosť upracovaný človek. Áno ten z kategórie „moja práca ma baví“. Som rád keď si nájdem čas na priateľku večer po vyčerpávajúcom dni, či cez víkend po náročnom týždni. Ozval sa mi môj kamarát z detstva, aby sme vyrazili na hory trošku oprášiť lyže. Pracuje ako kuchár, túto zimu v Alpách a lyžovania si užil skoro každý deň, na rozdiel odo mňa, ktorý som sa ešte túto zimu k lyžiam nedostal.

Dohoda znela v sobotu ráno vyrážame na Chopok o piatej či šiestej ráno. Postupne cez SMS diskusiu sa v priebehu večera diametrálne menia plány – kto, kde a kedy sa ide. Sobota ráno 9.00 otváram oči, zisťujem, že som mal dávno byť hore ale únava mi nedá vsať. 9.45 zvoní telefón – stisnem „stíšiť“ bez zdvihnutia, nakoľko si netrúfam komunikovať ihneď po ráne s „živým svetom“. Vstávam a píšem SMS: „Daj mi pol hodinku“. Ranná hygiena, raňajky, hľadanie lyžiarskej výbavy a hlavne – magnety na auto pre lyže.

Po zhromaždení všetkých potrebných vecí hádžem všetko do auta a utekám pre kamarátovho brata, ktorý býva najbližšie. Kým príde k autu, snažím sa rozlúsknuť logickú hádanku – ako oddeliť magnety od seba – použijúc pritom kľúčik, ktorý vypadá skôr ako nejeký háčik ako kľúč. Osoba na ktorú som čakal na túto hádanku iba nechápavo krúti hlavou. Priateľ na telefóne – volám sestre, majiteľke magnetov, ako na ich použitie. „Kľúčik sa strčí niekam dovnútra a potočí sa“. Nepomohlo. Volám znova, kde sa po lepšom vypytovaní dozvedám, že ona to tiež ešte nerobila, aby som zavolal jej priateľovi. Dozvedám sa na systém, a so spoločne zvolaným A-HAAAA ťaháme obaja magnety od seba – trésk na zem a jeden diel sa ulomil. Ěšteže je ich dva páry a my berieme iba dvoje lyže – snowboardy sa vmestia na zadné sedadlá. Na druhé páry magnetov si dávame pozor, úspešne ich aplikujeme na strechu fábie a vyrážame pre ďaľšie osadenstvo.

Čas 11.15, všeci sú naložený, vyrážam načerpať pohonné hmoty, do bankomatu a ide sa. Cesta a stredisko nám dobre známe z minuločných akcií. Na semafóre za nami zastavilo policajné auto, ešte sme mu nevenovali veľa pozornosti, no keď už na tretej odbočke ide za nami, zbystrujeme. „Pán vodič, viete prečo som Vás zastavil?“ odpovedám negatívne. „Odbočovali ste z čerpacej stanice v smere zákazu odbočenia“ – áno odbočil som tam, pokračovať ďalej opačným smerom by nám spravilo ďalších 5-15 minút meškania. Pri vypisovaní blokovej pokuty vo výške 500 Sk však na „palube“ auta panuje výborná nálada a ozve sa aj pár spoločných rehotov počas čakania na doklady – nenechávame si pokaziť prvú tohoročnú akciu zameranú hlavne na relax, kľud, nabratie nových síl a veľkolepej zábavy.

Sme na mieste, je niečo medzi 12tou a jednou hodinou. Nesúc lyže na svojich pleciach terigám sa so svojou „výbornou fyzičkou“ posilnenou denným vysadávaním v kancelárii celý rok, asi 100m hore kopcom k chatke označenej „KASSA“, pri ktorej prestávam mať hlbokopresvedčený pocit z parkoviska, že by mi mohlo byť zima iba v tričku pod lyžiarskou bundou. Čakanie na vlek – ako cez prázdniny v sobotu, dosť „fronta“ no prežívame a prvá jazda po trojke trati vo mne zanecháva dobrý pocit, i keď som spotený ako jedno, pardon za výraz, prasa.

Z minulých rokov presne viem čo bude nasledovať: výrazná bolesť v každej otočke pri zchádzaní najmä toho najväčšieho kopca, pravidelné prestávky po lapaní dychu a bolesť v honách spojená so trasením spodných končatín 20m pred ukončením „nekončenej“ tatrapomy – vleku. Prvá zastávka v bufete, srandujúc si posádky so mňa – pán „řiditel“ (od slova řidič) tak ako to ide? „No ako som čakal – bolí to ako sviňu, s mojou perfektnou fyzičkou, ale inak všetko super, zjazdovky upravená asi najlepšie za všetky tie razy, ktoré som tu bol“ Aj čakanie na vlek sme neskôr vystihli na menšom vleku, s pokročilejšou hodinou ubúdali ľudia aj na hlavnom vleku.

Ku koncu už na ňom skoro nikto, takže i keď so sebazaprením a s myšlienkou – ako ja len v pondelok vyjdem na to tretie poschodie s takou svalovicou, jazdíme systém hore-dole-nečakáme sa, až do záverečných minút.

Dnes je pondelok 1.54 ráno a svalovica sa z časti prejavila, uvidíme ako ráno (ne)vstanem z postele. Ale už teraz sa teším na sobotu, kedy vyrazíme znova. Ďakujem za účasť: Pepo, Michal, Rudo a moja maličkosť.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here