Vidíme to denne, v obchodoch, v reštauráciách, kaviarňach či baroch, taxíkoch, proste všade. Samozrejme že sú svetlé výnimky, ale potom keď človek príde pár stoviek metrov „na západ“ celý svet sa zmení na iný, a aj tunajší ľudia, ktorý sa doma chovajú ako hulváti, sú zrazu milí a odovzdaní.
Prečo ma ale toto celé napadlo, dnes som si chcel objednať pizzu, pretože som zostal doma chorý na PN. Úprimne sa priznám, že pizzu som dlhšie nejedol, ani som si ju ešte v Bratislave neobjednával. Našiel som akúsi WWW stránku a mal som pocit, že som na stránke pizzérie, navyše sídli v mestkej časti, kde aj ja bývam.
Navolil som si ingrediencie, priznám sa, že sa mi to zdalo akési lacné – za cca 5€ a rozvoz zdarma, ale tak objednávka ma na nič neupozornila, tak som objednal. Ani nie o minútu mi volá chlapík:
– No, Vy ste si objednali teraz pizzu cez ten portál, hej?
– Áno objednal.
– Ale mne to neukazuje ingrediencie, ktoré ste si vybrali, môžete mi ich nadiktovat?
– No počkajte otvorím si to znova lebo už si to nepamätám
– A hlavne musíte si objednať nejaký základ, čo Vám to mám dať do sáčku?
– Aha, viete čo, nechajme to tak, ďakujem.
