Ach tie ženy, ach tie hormóny…

0
484

Pevne verím, že sa k tomuto článku nedostane moja frajerka, mal by som chvíľu čo vysvetľovať…

Mám ju u seba od štvrtka, teraz je to taký štandard – to si nesťažujem, to konštatujem. Zhodou okolností, pod vplyvom hormonálnej „liečby“ došlo práve na tento víkend k pravidelnému mesačnému cyklu, kedy dochádza u väčšiny žien k trocha inému vnímaniu sveta.

Sobota večer – ona (mala sa učiť), pozerá do bedne, ja pozerám hokej. Na notebooku o rozlíšení 100×200, veď načo som si kupoval nový LED LCD TV so 125 cm uhlopriečkou, na ňom sa teraz dobre pozerajú nákupné maniačky. Po hokeji (a nákupných maniačkach) sa rozprávame, kvázi sa jej venujem. Rozumej: nehrám ani Dotu ani so slúchadlami na ušiach netvorím nejaký web, projekt, nezapisujem si myšlienky, nepíšem články, maily, … inými slovami: nerobím žiadnu kreatívnu činnosť, pretože chcem „sa venovať“ a teda udržiavať ľahkú diskusiu na sobotný večer.

Pomaly si pripravujem pôdu na to, že pôjdem ešte dnes pracovať. Aj keď v hlave sa mi víria myšlienky na základe práve rozčítanej knihy „Ako som zarobil svoj prvý milión na internete“, hovorím si, že vydržím, počkám, ráno skoro vstávala ona je unavená, pôjde spať a ja sa pustím do tvorivej činnosti. Aj tak bolo. Cca 22:30 „ona si ide ľahnúť“, ja že „oká“ a už si mädlím päste nad všetkým tým čo za dnešnú noc urobím.

Len som to trošku prehnal, … i keď veľmi spokojný s tým, čo som všetko vykreoval za jednu jedinú noc – normálne by som to týždeň robil, sú také plodné – u mňa hlavne noci a väčšinou po takom dlhšom spánku, neviem ako to vy máte… No skrátka asi pol piatej ráno, už si hovorím, že dobre, je to pasé s časom ale aj tak SUPER čo som fakt všetko stihol dať, to už len tak všetko podopinkávam nasledujúce dni.

A tak už aj sranda že ha-ha, už sa svitá, tak už aj na také, že nové knižky si objednám z Martinusu, je čas, aj dlhá sprcha a 5:30 líham, panelák púšťam, ona sa prebudí, že jej čúrať treba a že či som neni normálny koľko je hodín. Ok o chvíľku spíme.

Ráno, mucko sem, mucko tam, čo idem kúpiť, spravím ti kávičku. Eeeej nedeľa doobeda, to vážne nemusím byť hore určite mi nič neujde, pýtam sa jej koľko je hodín, vraj dve poobede, tak sa pomaly preberám, zistím, že ma dobre odrbala je 11 hodín a ja fest nevyspatý vstávam, pretože veď ako ja ju veľmi ľúbim… Pozerám hokeje, klasika nie, a tesne pred tým najzaujímavejším, že „či ideme aspoň na niekam na kávu“, dobre, tak sa obliekam, veď čo by som pre ňu nespravil.

Medzitým mi volá mama, že jej nefunguje to WiFi zase tam má ten žltý výkričník, isto som jej to preklial takto na diaľku 130km. Snažím sa mamu jednoducho navigovať na “odpojiť od siete Wifi a zase pripojiť”, po 7 a pol minúte to vzdávam, pretože som sa dozvedel aj čo prezident večeral ale či už jej to napísalo “odpojené” stále nevieme. Mami resetni komp, takto sa nikam nedostaneme. “A to sa ako robí?” No dáš štart – vypnúť a reštartovať, “no mne sa to vypína”, dobre tak potom to znova zapni (ďakujem Microsoft!). Volá mi asi po 10 minútach, že jej to už ide ale to je určite tým, že ona predtým neklikla na “domáca alebo pracovná sieť” (ďakujem ESET!), nezmôžem sa na nič, iba vyjadriť radosť nad tým, že mamine ide internet.

Prichádzame s frajerkou pri jazierko na kávičku, dáme si aj obedík dobrý, tralala, všetko ako má byť, hokej pozerám cez nemenovanú iPhone appku popri jedle, veď nech má ten Bondra z tej reklamy nejaký úžitok. Dojeme, ideme domov, pozerám hokeje, unavený som ako prasa, spal by som ako sviňa ale ok som hore…

Odchádza na 3 dni domov a pýta sa ma, že či ju ešte ľúbim, lebo že sa chovám akosi čudne…

(Ďakujem -vyrobcaantikoncepcie-!)

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here