Prišiel čašník. Jedálny lístok ktorý nám dal vypadal veľmi pekne a začali sme sa tešiť ako si chutným pokrmom naplníme naše prázdne brušká. Po objednaní nám doniesol nápoje s pohármi úplne mokrými, v jednom z nich bolo dokonca tak za polovicu „štamprlíka“ vody, čo však bolo horšie, s jasne viditeľnými odtlačkami od pier.
Čašník vypadal mlado, nesvoj, mal veľmi naponáhlo a tak som usúdil – čo mu dali, to doniesol, nebudeme mu nadávať, v podstate to nie je ani jeho chyba, skôr iného zodpovedného. Na to však mala moja priateľka iný názor, ale keďže nemám rád arogantný spôsob jednania (v mojom povolaní aj ja prichádzam do styku so zákazníkmi), poprosil som ju, aby sme mu to prepáčili a pili s fľašky so slamkou.
Keď nám však doniesol k objednanej pizzi príbor, na ktorom bol zvyšok syra, zrejme od predchádzajúceho zákazníka, bol to pre nás malý šok. V rámci dobrej nálady z celého víkendu, nekazenia si nálady a pohodovej cesty domou sme sa dohodli, že situáciu vyriešime tak, že nenecháme žiadne prepitné a už nikdy sa v danom zariadení nezastavíme.
Keď nám teda mladý pán doniesol účet, prihodil som mu na tanierik spolu s tisíckorunáčkou aj 4 koruny, čím som chcel dať najavo, že nehodlám nechať účet zaokrúhliť o nejakých X korún nahor, ako je „dobrým zvykom“. Prekvapenie sa dialo aj na samý záver, kedy sme pod obrúskom našli papierové bankovky + posledných 20 Sk na výdaj v tých najdrobnejších minciach aké ešte na Slovensku existujú.
Rozhodol som sa teda zmeniť svoj zámer, nenechať žiadne „dýško“ a ku kôpke 50 haliernikov som prihodil ešte zopár, ktoré sa nachádzali v mojej peňaženke. Aby ma netlačili na zadok v peňaženke.
Na záver by som rád podotkol, že išlo o reštauráciu v jednom väčšom severnom meste, ktorá je umiestnená v jednom hypermarkete. Vybral som ju zámerne, pretože sme boli minule s jednom tiež spokojný (ako aj dnes) ale stalo sa podobné faux-pas: obsluha nám nedoniesla objednanú omáčku, ktorá sa ale nachádzala na účtenke.
